Za ulicou za domom, za mojím bytom, otvorili zimný štadión (tento prvýkrát) - čisto nový! Viem. To je iný príbeh, ale práve to bol impulz pre oživenie spomienok, nielen na ľadový "hokej" v mojom detskom akože podaní (špeciálne miesto v srdci), ale na staré kamarátstvo - ASI.

Ten pocit… už je ráno, no ja to hrám na jogurt - síce som hore, ale pozerám zvnútra na viečka… zvonil budík. Čaká ma cesta - trpezlivá, narozdiel od vlaku. Stihnúť rýchlik v týchto končinách nie je problém. Teda medzi nami - na tom by ten rýchlik mohol zapracovať.