Knihy

čia je tá kniha? fíha!

zo stránky príbeh číha,

v tom číra myšlienka

kopla ťa do členka…

výkrik znie: úúú nie nie,

toto je umenie? 

Mohli by sme namiesto kníh hovoriť o písaní… ale to by sme opomenuli čítanie. Knihy sa rodia zo sčítanej či túlavej mysle. Aspoň knihy, ktoré čítam ja, a raz verím, aj tie čo napíšem.

Začínam poéziou, lebo je mi prirodzená. Ako myslenie, zamýšľanie sa a hranie sa s jazykom. Či je únikom? Niekedy. Niekedy len neobyčajným konštatovaním… Pozývam Vás podieľať sa. Preto nenazývam svoje básne, a sem-tam vynechám nejaké to kľúčové slovo či rovno celú pointu. Do mojich kníh sa odporúča písať, kresliť, zo stránok skladať origami… už sa neviem dočkať!

Aj keď len minútku denne, ale poďme (sa) vyhrať.