Už ste si niekedy povzdychli: "To sú ale ovce…" so zámerom označiť nejakých ľudí v negatívnom slova zmysle ovcami? Ak tento výrok myslíte vážne, stavím sa, že ste ešte nestretli ovcu z Faerských ostrovov. Návšteva tohto miesta ma inšpirovala k rehabilitácii ovčieho spoločenstva, ktorému týmto nešťastným prirovnaním (ešte netušíte ako veľmi) krivdíme. Pripravení? Poďme spoločne zbúrať mýtus, že ovce sú len bezduchým stádom bez názoru.

***

Čo sme hľadali na týchto ostrovoch? Island. Nejakých tých 20-30 rokov dozadu. Šíro-šíru divú prírodu, oceánske pobrežie a hlavne 2,5 turistu. Nenašli sme čo sme hľadali. Našli sme oveľa viac. Bol máj a my sme utekali pred (na náš vkus) príliš rýchlym nástupom leta (nie toho z Duny). Kľudne si "Faery" vygooglite. Ale verte, že na internete postoj faerskej ovce iste nenájdete (nemá totiž profil, teda má, dva, ale aby ste v nich dokázali čítať, potrebovali by ste viac než smartfón. Možno ak ste nebojácny alpinista s povolením na prácu vo výškach). Ale nezúfajte, ešte pár odsekov a všetko sa dozviete.

***

Cestopis z tohto miesta by bol dlhší ako samotný Príbeh kráľovraha (ktorý mimochodom stále nemá ten svoj koniec). Familiárne sa tejto krajine hovorí aj "Land of maybe" (rovnomenná knižka vás na toto miesto skutočne hodnoverne prenesie). Prečo krajina "možno"? Pretože to je najčastejšia odpoveď miestnych na zvedavé otázky turistov (nie preto). Aj preto, že predpovedať počasie na ostrovoch sa v úspešnosti rovná čítaniu ovčích myšlienok. Kde sme ale prvýkrát mali možnosť stretnúť faerské ovce? VŠADE. A teda aj na tých najprekvapujúcejších miestach…

***

Možno vám niečo hovorí Klaksvík, tento článok ale nie je o futbale (ten budúci môže byť - chceli by ste?). My sme bývali v Tórshavne. Hlavné mesto spomínam len preto, že hoci to je malebné miesto, a vedela by som o ňom dlho písať, pre tento článok je podstatný jeden krásny park v strede mestečka rovno za štadiónom (na Faeroch má každá dedina s dvadsiatimi obyvateľmi futbalové ihrisko, za ktoré by sa u nás nehanbila ani Dunajská streda - nekolorizované). V tomto parku sa v plnej kráse, okrem iného, prezentovali ovce (samé seba).

***

Aby ste si to vedeli živo predstaviť, tak faerská ovca napriek tomu, že má majiteľa, je absolútne slobodné stvorenie. Ako sa tá sloboda prejavuje? Nežije v žiadnom stiesnenom ovčinci. Celý rok je vonku, na kvalitnom pobrežnom vzdúšiku, žiaden plot, žiadni pastieri, žiaden stres. Nemá totiž na ostrovoch prirodzeného predátora. Majitelia ovce vyšupnú na pašu a nechajú ich nech si celý rok chodia kade chcú. Neveríte? Faerčania svoje ovce nedoja, nepijú ovčie mlieko, nič z neho nevyrábajú. Tým pádom im dávajú celý rok voľno, vedia, že (až na výnimky) ovca do oceánu neskočí, nemá ju čo zožrať, je označená, takže sa nestratí, a z večne zelenej paše (pobrežná klíma s dostatkom zrážok) nemá motiváciu schádzať do miest (ak tam práve inak nepôsobí).

Faerská ovca je milovníčkou adrenalínových športov, rada objavuje a skúša nové veci, a ani ten najstrmší útes pre ňu nie je prekážkou. Pri jednom mimoriadne zaujímavom výlete rýchločlnom za hniezdiacimi Puffinmi (po slovensky Mníšik, papagáj severu - roztomilé stvorenie s typickým oranžovočerveným zobákom, prevažne v smokingu a nemotorne pôsobiace za letu - zdanie však klame aj v tomto prípade) sme zahliadli ovcu, ktorá sa rozhodla napriek gravitácii a hektárom dostupnej zelene, že sa postaví na samotný okraj útesu a ochutná trávu, asi tak dvadsať centimetrov smerom k posmrtnému životu. Prečo? No predsa preto, že môže! Má čas a chuť…

Faerská ovca je samostatná, nik (okrem potenciálnych nápadníkov) ju neobskakuje. Rozhoduje o tom kde bude spať, čo bude jesť, kde sa bude realizovať, čo bude robiť aj ako a kedy bude oddychovať.

Faerská ovca sa drží v špičkovej forme, napriek tomu, že by mohla iba ležať a prepchávať sa, venuje sa lezeniu, behaniu aj kompenzačnému cvičeniu, miestami jóge. Poviete si, že fyzická kondícia je jedna vec. Ale čo také duševné zdravie? Stačí sa pozrieť na ľudí čo žijú v dostatku, bez predátora, komfortne, je ľahké skĺznuť k lenivosti, prokrastinácii, apatii… ona nie! Pravidelne medituje - samozrejme v prírode a kľude. Nikto ju netrápi (okrem smartfónu občasného turistu, ale aj o tom kedy, sama rozhoduje).

***

Vravíte si: "to nie je možné, je slobodná, samostatná, spokojná, zodpovedná, fit a zaujímavá, nik ju nenaťahuje, na čo tým majiteľom je?" Raz za rok ju ostrihajú a nakoniec umrie s tým, že si ju ľudia vychutnajú… je dokonalá? Veru nie, aj ona má svoj neduh. Rada sa prezentuje, páči (na tom je niečo zlé?), trávi neúmerne veľa času jednou konkrétnou aktivitou (okrem prežúvania) a síce, strávi hodiny u kaderníka. Nemyslím tým strihanie, ale zapletanie - preferuje dredy. Na ostrovoch je vychýreným kaderníkom so zmyslom pre detail - vietor. Tento živel môže aj za to, že sú miestne ovce skúsenými, vetrom spletenými horalkami. Nik nevie lepšie predpovedať vietor, jeho smer a silu ako faerská ovca túžiaca po frizúre (táto superschopnosť by sa mi zišla na plachetnici). Keby mala to, čo my voláme "sociálne siete", to by boli "storýčka"… na rozdiel od samozvaných "influencerov" ona skutočne môže byť vzorom hodným (nie skloňovania), ale nasledovania. Žije filozofiu, ide príkladom.

***

Tak už viete prečo si myslím, že výrok: "Ty ovca!" nie je urážkou (jedine tej ovce), ale vlastne komplimentom. Ale ako sa hovorí: Lepšie raz vidieť ako tisíckrát čítať (? Nie, nie, čítať je prospešné, chcela som napísať, že počuť. Ale vy si to čítate… no, záver mi až tak nevyšiel, ale veď viete). Proste neviete, kým sa na Faery (rozprávková zem) sami nepozriete.