Boli sme na Islande. A keďže nie prvýkrát, nazbierali sa mi zážitky, o ktoré, verím, stojí za to sa s vami podeliť (tí, ktorí čítali moje články o Prekliatom ostrove vedia, že v skutočnosti som vám to sľúbila). Dosť bolo teda omáčok (občas môžu chýbať), odskočme si spolu na tento ostrov plný protikladov…

***

Sopečná nečinnosť?

Pred odletom na letisku listujem youtube live kamerami či nás na Islande čaká nejaká aktuálna erupcia - na moje väčšie sklamanie ako som ochotná priznať, láva od mája takmer vychladla (boli sme v auguste) a v okolí Grindavíku usilovne odfukujú bágriky zarovnávajúc terén. Mobil hodím do ruksaku, ruksak a seba do lietadla. Po necelých štyroch hodinách letu ma zo spánku vytrhlo: "Pozri sopka! Tam to oranžové." Skúsene žmúrim na oblaky: "to je polárna žiara. Pozerala som to. Nič nechŕli" uzavriem spokojná ako sa nenechám pomýliť (ale oranžová?). Od boku sa mi neodbytne ozvalo: "myslíš tam tú lávu?" Lietadlo medzitým kleslo a pod oblakmi nás vítal cez kilometer dlhý zlom chŕliaci lávu do výšky desiatok metrov. "Veď to je láva!" Vzdala som diskusiu. Nebolo o čom, aj bez šošoviek mi bolo jasné toto dosť impozantné privítaníčko. Lávové predstavenie z okna lietadla sa najviac podobalo spievajúcej fontáne z Barcelony, akurát to bol ohňostroj celkom inej živelnej povahy…

Vybuchujúce sopky efektne chŕliace tony žeravej lávy sú pre turistov veľkým lákadlom. K tomu poviem len toľko (aby vás prešla chuť predierať sa neupravenými lávovými poliami), že zo vzdialenosti kam sa dostanete - nič neuvidíte. Vyskúšajte radšej Lava Show v Rejkjavíku či vo Víku (tá je lepšia) - jedinú svojho druhu na svete. Kde sa bez rizika, celkom zblízka a mimoriadne pútavou formou zoznámite s tým, čo tento živel predstavuje (za predpokladu, že sa nejaká sopka nezobudí počas vášho letu do Keflavíku ako sa to čírou náhodou prihodilo nám).

***

Kde je kreveta zakopaná?

Súčasťou cestovania môže byť aj (diplomaticky povedané) gastroturistika. Záleží od regiónu, ale občas sa vie z toho vykľuť aj kulinárske dobrodružstvo. Keďže známi obľubujú prímorskú stravu hľadali sme pre nich, ako skúsení návštevníci Islandu, vhodnú reštauráciu. Požiadavka znela jasne: niečo s krevetami. Oproti ikonickému kostolu v Rejkjavíku, ktorý len ťažko prehliadnete, vzhľadom na jeho polohu a výšku (ide o štvrtú najvyššiu budovu na ostrove), stojí utešený na čierno omaľovaný domček so zelenou (neomaľovanou - vysadenou trávovou) strechou (Reštaurácia ROK). Sedíme za stolom v napätí, našli sme krevetové tacos a iné špeciality, ceny sú prijateľné a my adekvátne vyhladnutí. Objednali sme si, a teda čakáme.

Prišla prvá porcia na malom tanieriku (teda doniesli ju): osamotené taco s tromi baby krevetkami… čakáme ďalej, teda ostatní, ja vstanem a idem preveriť situáciu (kde sú ďalšie porcie?) - zle nám rozumeli. Zabudli? Opäť čakáme. Prišli aj zvyšné miniporcie (s čašníkom). Za stolom neklesá morálka, spúšťa sa kolobeh situačných vtipov vyhladnutých typov… zabehli sme si štafetu trefných poznámok, hladní, ale do sýtosti vysmiati. Objednávku sme teda pre veľký úspech (naozaj nám tam chutilo) zbehli znovu. Keď tu zrazu (jedlom spokojne unavená) čítam v rohu jedálneho lístka malými písmenkami: odporúčame 2-4 jedlá na osobu.

***

Čo bolo skôr, Vikingovia či Kelti?

Prečo sa na Island vraciame? Tento ostrov je hotovou zmeskou prekvapení zakaždým keď tam (aj my vždy iní) prídeme. Spomínala som ako pri obhliadkach prírody a pobrežnej civilizácie má človek tendenciu rýchlo skĺznuť do vlastnej interpretácie toho čo zrejme vidí. My sme nič neponechali náhode (okrem počasia - akoby sme mohli inak), a vybrali sme sa do Hella Caves na prednášku z histórie prvého osídlenia (ako neskôr vysvitlo). Nie všetci sme milovníci suchých výkladov dejín, a tak sme sa do jaskýň vybrali s dávkou predsudkov. Naše predstavy nemohli byť ďalej od pravdy. Tieto jaskyne sa nachádzajú na súkromných pozemkoch (ako napríklad aj niektoré sopečné krátery - na ostrove nič nezvyčajné). Záujem o ich prehliadku okrem nás prejavila aj jedna milá islandská rodina, a tak (aj kvôli deťom) výklad prebiehal v islandskom aj anglickom jazyku. Na čom by nebolo nič zvláštne, keby sprevádzajúci mladý muž (ako vystrihnutý z metalového časopisu - existuje vôbec také niečo?) každý zdelený fakt nepreložil dvomi či tromi vtipnými poznámkami (vďaka čomu som mala pocit, že som na nejakom slušnom škótskom stand upe).

Zároveň ma historické fakty ohľadom sopečných aktivít a prvých osídleniach Islandu - teraz sa podržte - Keltami (také niečo si spätne priznať je ťažké, kto by nechcel byť potomkom hrdinských - Vikingov namiesto jaskynných ľudí?), absolútne fascinovali. "Vidíte túto vyrytú runu na stene? Tak tá je keltská. Ale ak ju trošku otočíte a dokreslíte je už vikingská. Pamätáte si zmienku z histórie, žeby Vikingovia žili v jaskyniach? Nie. Zároveň ľudia, ktorí vytvorili tieto jaskyne tu žili skôr ako sem poprvýkrát vkročili Vikingovia. Tak bola tu civilizácia pred nimi? Nie. Jaskyne však hovoria niečo iné. Artefakty z tohto obdobia mala prísť vyzdvihnúť na ďalšie preskúmanie miestna univerzita. Povedali, že prídu do dvoch týždňov. Prešlo sedem rokov…" Nechcem veľa prezrádzať. V tomto prípade platí, že je niekedy lepšie raz počuť ako tisíckrát "iba" vidieť. Tiež platí, že nie je hanba sa k histórii vracať čím sme starší - práve naopak (aj vďaka technológiám nás vie minulosť neustále prekvapovať). A tak sa z nevinnej zastávky k turistickým lákadlám vykľul jeden z najzaujímavejších zážitkov na ostrove.

***

Ako sa z tuleňa stala mrkva?

Čo sa stalo na moste dvoch kontinentov?

Aj to sa (okrem iného) dozviete v ďalšom pokračovaní Historiek z ostrova.