Ten pocit… už je ráno, no ja to hrám na jogurt - síce som hore, ale pozerám zvnútra na viečka… zvonil budík. Čaká ma cesta - trpezlivá, narozdiel od vlaku. Stihnúť rýchlik v týchto končinách nie je problém. Teda medzi nami - na tom by ten rýchlik mohol zapracovať.

***

Sedím. A kým vyrazíme inštalujem slúchadlá. Nie doslova. Cítim sa ako operátor, callcentra? Vo vlastnej alternatívne rozšírenej bubline. Prečo ľudí nazývajú operátormi? Sme snáď členmi akejsi rovnice? Vždy keď sa pohne vlak - spomínam na Einsteina (Nie. Nepoznáme sa osobne, aj keď sa rozprávame často, že?). Mám lístok, kupujem online. Teta pýta moju vysačku, ach, keby som ju tak vedela rozveseliť…

***

Nepočúvam cudzie rozhovory. A keby náhodou, zachovávam telekomunikoačné tajomstvá - fungujem ako archív. Plním svoj interný disk pozeraním z okna. Registrujem hmlu, niekde za ňou ospalý východ Slnka, ktorý doma zvyknem prespať… kedy si ho videl naposledy?

***

Možno som prispala. Dá sa to spätne zistiť? Po nultej hodine, za oknom, živé tvory! Také tie klasiky - bažantí pár, zajac v repke, pštros… ? ale toto nemôže byť… ťava?! Áno, priatelia, to je tá zmena klímy. Všetko to začali melóny a po saharskom piesku, ťavu sem dofúka! Navzdory ťave a počasiu - ovečky ťahajú šichtu. Také som dojila v Trpíne - p.n.l.. Nepočujem, ale dobre vidím (dobre je na trojku) popri koľajniciach rieku nariekať - potoky sĺz sladkej vody - kedy si tam popri kráčal naposledy?

***

Hrkot koľajníc - nemôžu hrkať, nie sú škatule! Dajme tomu, zvuk zanedbanej preventívnej údržby. Aj tej potom… ja pamätám Chamurapiho (robila som s reklamáciami), ale tieto podvaly pamätajú Karpatské vrásnenie! Á, snenie, rok 40 000, cestujeme bez ciest (vzduchujeme?), venčíme svoje subatomárne častice. Kde iní končia - začínajú naše končatiny - doslova, je narvané. Trošku sa v uličke natiahnem - úsek so zníženou rýchlosťou ma navzdory zdravého (myslím) mozočku roztancoval - akurát len mne hralo…

***

A to sme len v polovici cesty. Pýtate sa: priečne či pozdĺžne? Odpovedám: fičíme tak, že je problém určiť našu polohu. Ste už hladní a ja mám iba jablko. Ale chutí! Chutí ako…