Za ulicou za domom, za mojím bytom, otvorili zimný štadión (tento prvýkrát) - čisto nový! Viem. To je iný príbeh, ale práve to bol impulz pre oživenie spomienok, nielen na ľadový "hokej" v mojom detskom akože podaní (špeciálne miesto v srdci), ale na staré kamarátstvo - ASI.

***

Idem do Himalájí - prišla mi správa. Vravím si - ako to, že ma to doteraz nenapadlo? Otázka zavisla v tom kúsku hlavy, kde sa zrovna nekonal festival myšlienok ohľadom výroby tekutého kovu - ľudia to slovo "tekutý" nepočujú radi, myslia si, že je nesprávne použité, ale priatelia - to je iný príbeh, zatiaľ verte, že sa u nás naozaj vyrábal tekutý hliník - a že vám to je nádherná technológia… vyhnite sa jej oblúkom, pohlcuje ľudské častice a sporadicky aj svetlo…

***

Aj ja pôjdem do Himalájí! (Nasleduje zaručená žičlivá reakcia okolia:) Ale veď ty si netúžila cestovať?! Rýchla retrospektíva - máte pravdu, veľa plánovania, vybavovania, a ja chcem predsa pracovať! Myslím, že sa to volá workoholizmus, čo vám schová roky života napr. do officu, ale mne? Mne ich neschoval, boli živé a krásne - kolektív, úspechy, odmena za prácu, ale hlavne tie "moje" piecky - "moje dietky" žeby som ich opustila? Himalájska príroda, zasnežené hory, rieky, ľadovce, bez signálu na mobil! IDEM. Len tak obratom som to bookla, vôbec neviem, nepamätám si poslednú dovolenku, budú to roky, nejdem hádať, na toto mám mizerný odhad. Strhla som sa ako šrób.

***

Mám mesiac (fyzicky nie, nevlastním veľa vecí, mesiac už vôbec nie), aby som sa zbalila na skoro mesiac - pochodu. Stihla nejaké preventívne opatrenia - odporúčané očkovania. Pas mám, raz som bola na služobke, vtedy som prvýkrát letela (lietadlom) - ale to je iný príbeh. Brať služobný noťas mi v rámci psychohygieny zakázali, aj tak tam nie sú poriadne internety, idem predsa trekovať! Teším sa? Veľmi, ale mám aj rešpekt, poradím sa so starými - skúsenými horalmi, ako sa zbaliť (samu seba) do jedného ruksaku na 3 týždne - jáááááj ako ja ľúbim turistiku… všetky veci mám staré, ehm recyklované a vetrom ošľahané ako správna horalka! Doma sú skeptickí, zdá sa im to príliš nebezpečné. Ja sa však nejdem nikam škriabať - teda až na tú nadmorskú výšku… hm 5416 m.n.m.

A prečo nie?

***

Vrátila som sa. Iná. Precitnutá. Odvtedy sa vraciam pravidelne - a cestujem, lebo sa chcem meniť (a keď už mám ten uterák…). Píšem vám aj cestopis: Himaláje niekoľkokrát, nikdy dosť.